Srbský superlatív prídavných mien s predponou naj-

Srbský superlatív (tretí stupeň) sa tvorí jednoducho: vezmete tvar druhého stupňa (komparatív) a pred neho pripojíte predponu naj-, pričom celé slovo píšete spolu. Tak vzniká najbolji („najlepší“), najveći grad („najväčšie mesto“) alebo najlepša pesma („najkrajšia pieseň“). Vzorec je vždy rovnaký: noviji → najnoviji, veći → najveći, lepši → najlepši, bolji → najbolji, jači → najjači. Slovákovi to znie povedome, lebo aj my máme predponu naj- (najlepší, najväčší). Princíp je teda rovnaký, len pozor na srbské osobitosti. Superlatív sa správa ako každé prídavné meno, takže sa zhoduje s podstatným menom v rode, čísle aj páde. Predpona naj- sa nemení — mení sa len koncovka: najlepša pesma (ženský rod), najjači igrači (množné číslo). Poviete preto: Ovo je najlepša pesma koju znam a Oni su najjači igrači u timu. Keďže superlatív stojí na komparatíve, nepravidelnosti sa prenášajú automaticky: dobar → bolji → najbolji, velik → veći → najveći, mali → manji → najmanji, zao → gori → najgori. Keď poznáte druhý stupeň, tretí už máte takmer zadarmo. Malá pravopisná poznámka: ak komparatív začína na j, obe j zostávajú. Z jak → jači vzniká najjači (nie „najači“). To dvojité jj vyzerá nezvyčajne, ale je správne. Keď chcete povedať „naj… zo skupiny“, srbčina používa predložku od s genitívom alebo u s miestom: Ona je najpametnija od svih („najmúdrejšia zo všetkých“), Beograd je najveći grad u Srbiji. Najčastejšie chyby: po prvé, predponu nikdy neoddeľujte — žiadne „naj bolji“, vždy spolu najbolji. Po druhé, nepridávajte ďalšie stupňovacie slovo. Niekedy má človek chuť to zosilniť slovom typu „najviše dobar“, lenže to je chyba — stupeň je už obsiahnutý v slove, stačí najbolji. Po tretie, nezabúdajte na zhodu v rode a čísle. Zapamätajte si vzory: Ovo je najnoviji model, Ovo je najbolji restoran u gradu — a zvyšok si odvodíte sami.