Prídavné mená

Stupňovanie prídavných mien v srbčine (komparatív)

Úroveň A2 Prídavné mená
Hlavná myšlienka

V srbčine porovnanie nepovieš slovom „more“ ani slovenským „viac“ — srbčina ho zabuduje priamo do prídavného mena, podobne ako my v slovenčine (nový → novší). Existujú tri cesty. Väčšina prídavných mien dostane koncovku -iji: nov → noviji, star → stariji. Druhá skupina berie krátke -ji, pričom posledná spoluhláska sa zmäkčí: jak → jači (k → č), skup → skuplji (p → plj). Pozri si vetu „On je jači od mene.“ A tie najčastejšie sú nepravidelné, presne ako naše lepší či väčší: dobar → bolji, loš → gori, velik → veći, mali → manji. Pri porovnávaní použiješ „od“ s druhým pojmom: „Beograd je veći od Niša.“ Pozor — nehovorí sa „više dobar“, ale len „bolji“. Superlatív potom tvoríš predponou naj-: najveći, najbolji.

Príklady

  • noviji newer
  • bolji better
  • Ovaj grad je veći. This city is bigger.

Celá lekcia

Všetko z videa, v texte.

  1. nov → noviji

    komparatív prídavných mien

    Chceš povedať, že niečo je väčšie, lepšie alebo lacnejšie. V srbčine nepridávaš slovo više — porovnanie sa zabuduje priamo do prídavného mena.

  2. Komparatív sa tvorí koncovkou, nie slovom „više“.

    Komparatív je tvar prídavného mena, ktorým porovnávaš dve veci. V srbčine najčastejšie len zmeníš koncovku prídavného mena.

  3. Tri spôsoby tvorenia

    pravidelné
    • -iji
    • -ji + zmena
    nepravidelné
    • bolji
    • gori
    • veći

    Existujú tri cesty. Väčšina prídavných mien dostane koncovku -iji. Jedna skupina dostane krátke -ji so zmenou spoluhlásky. A zopár najčastejších je nepravidelných a treba sa ich naučiť naspamäť.

  4. Ovaj telefon je noviji.

    nov → noviji (-iji)

    Začnime tým najčastejším — koncovkou -iji. Z prídavného mena nov vznikne noviji. Ovaj telefon je noviji.

  5. Moja sestra je starija.

    star → stariji (-iji)

    Ten istý vzor funguje pri množstve prídavných mien. Z star vznikne stariji, z pametan vznikne pametniji. Moja sestra je starija.

  6. On je jači od mene.

    jak → jači (k → č)

    Druhá skupina dostane krátke -ji, ale posledná spoluhláska sa zmení. Z jak vznikne jači — písmeno k prejde na č. On je jači od mene.

  7. Ovaj stan je skuplji.

    skup → skuplji (p → plj)

    Táto zmena spoluhlásky je predvídateľná. Z skup vznikne skuplji a z drag vznikne draži. Spoluhláska sa pred koncovkou zmäkčí. Ovaj stan je skuplji.

  8. Najčastejšie prídavné mená majú nepravidelný komparatív.

    Teraz nepravidelné tvary. Sú najdôležitejšie, lebo sú to práve tie najčastejšie prídavné mená v jazyku — a musíš sa ich naučiť naspamäť.

  9. Ova kafa je bolja.

    dobar → bolji (nepravidelné)

    Z dobar nevznikne dobriji — komparatív je bolji. Treba si to zapamätať. Ova kafa je bolja.

  10. Vreme je danas gore.

    loš → gori (nepravidelné)

    Opakom slova bolji je gori. Z prídavného mena loš vznikne v komparatíve gori. Vreme je danas gore.

  11. Ovaj grad je veći.

    velik → veći (nepravidelné)

    A ten najčastejší zo všetkých — z velik vznikne veći. Toto budeš počuť každý deň. Ovaj grad je veći.

  12. Moj stan je manji.

    mali → manji (nepravidelné)

    A jeho opak — z mali vznikne manji. Zapamätaj si ich ako dvojicu: veći a manji. Moj stan je manji.

  13. Beograd je veći od Niša.

    porovnanie: komparatív + „od“

    Aby si povedal, voči čomu porovnávaš, použiješ slovo od s druhým pojmom: veći od, bolji od, jači od. Beograd je veći od Niša.

  14. više dobar more good (nesprávne)
    bolji better (správne)

    Nepridávaš „više“ — meníš samotné prídavné meno.

    A tu je tá najväčšia pasca. Študenti niekedy hovoria více dobar. To je nesprávne. Srbčina zabuduje porovnanie do prídavného mena — hovorí sa len bolji.

  15. Komparatív → superlatív

    komparatív
    • veći
    • bolji
    • jači
    superlatív (naj-)
    • najveći
    • najbolji
    • najjači

    To isté platí aj pre nepravidelné. Nikdy više velik — vždy veći. A pri superlatíve len pridáš naj- ku komparatívu: najveći, najbolji.

  16. Zapamätaj si

    • Pravidelne: nov → noviji (-iji)
    • Zmena: jak → jači (-ji)
    • Nepravidelne: dobar → bolji, velik → veći
    • Nikdy „više dobar“ — len „bolji“

    Poďme to zhrnúť. Väčšina prídavných mien berie -iji; jedna skupina -ji so zmenou spoluhlásky; a tie najčastejšie sú nepravidelné. A nikdy nepridávaš više — porovnanie je v samotnom prídavnom mene.