Srbské prídavné mená sa skloňujú v pádoch spolu s podstatným menom
Ak hovoríte po slovensky, hlavnú myšlienku už ovládate: prídavné meno sa zhoduje s podstatným menom v rode, čísle a páde. V srbčine to funguje rovnako — prídavné meno a podstatné meno sa skloňujú „vo dvojici“. Len čo podstatné meno dostane pádovú koncovku, prídavné meno pred ním musí dostať svoju zhodnú koncovku. Po slovensky „vo veľkom meste“ má prídavné meno rovnaký pád ako podstatné; v srbčine platí tá istá logika. Porovnajte základný tvar a pád. V nominatíve je veliki grad („veľké mesto“) — slovníkový, východiskový tvar. No keď spojenie dáme do lokálu (miestneho pádu), zmenia sa obe slová: u velikom gradu („vo veľkom meste“). Nie u veliki gradu a už vôbec nie u veliki grad — práve velikom gradu, obe koncovky sú zhodné. A tu vzniká najčastejšia chyba. Slovenskí študenti spoľahlivo vyskloňujú podstatné meno, ale prídavné zo zotrvačnosti nechajú v základnom tvare. WRONG: u veliki grad. RIGHT: u velikom gradu. Zapamätajte si túto dvojicu ako vzor: ak podstatné meno „prešlo“ do pádu, prídavné ide za ním. Pozrime sa na ďalšie pády. Akuzatív ženského rodu: Vidim veliku kuću. („Vidím veľký dom“ — srbské kuća je ženského rodu). Koncovka -u je pri prídavnom aj podstatnom mene. Genitív mužského rodu: iz starog grada („zo starého mesta“) — tu má prídavné meno koncovku -og. Ďalej akuzatív ženského rodu: Imam novu kolu. („Mám nové auto“). Inštrumentál mužského rodu: sa dobrim prijateljem („s dobrým priateľom“) — koncovka -im, podobne ako v slovenskom „s dobrým“. Dve srbské zvláštnosti, ktoré v slovenčine takto nie sú. Po prvé, pri životných podstatných menách mužského rodu sa akuzatív rovná genitívu: Vidim velikog psa („vidím veľkého psa“) — tvar velikog vyzerá ako genitív, ale je to správny akuzatív životného mena. Slovenčina podobnú zhodu životnosti pozná, takže vám to nebude cudzie. Po druhé, prídavné mená majú určitý a neurčitý tvar (dlhý a krátky: dobri — dobar) a pri skloňovaní vzniká „pohyblivé a“: dobar → dobrog, dobrim. Lokál sa tvarom zhoduje s datívom. Opierajte sa o známu slovenskú zhodu — a držte prídavné aj podstatné meno v tom istom páde.
Príklady
- u velikom gradu in the big city
- Vidim veliku kuću. I see a big house.
- iz starog grada from the old town
Celá lekcia
Všetko z videa, v texte.
-
Toto je chyba, ktorá prezradí takmer každého, kto sa učí: skloňuješ podstatné meno podľa pádu, ale prídavné meno necháš v slovníkovom tvare.
-
Už vieš, že podstatné mená menia koncovku podľa pádu. Dnešný kľúč: prídavné meno pred podstatným sa musí meniť spolu s ním. Pohybujú sa ako dvojica.
-
Prídavné meno sa už zhoduje v rode. Teraz pridaj druhú úlohu: nesie aj pád. Jediné prídavné meno sa teda musí zhodovať s podstatným v rode, čísle a páde, všetko naraz.
-
Začni slovníkovým tvarom, nominatívom. Veľké mesto je veliki grad. Tu sú obe slová v základnom tvare.
-
Teraz to vlož do väzby, ktorá vyžaduje lokál: vo veľkom meste. Podstatné meno sa zmení na gradu, a všimni si, že aj prídavné meno sa mení, na velikom. Obe koncovky sa menia naraz.
-
Teraz priamy predmet. Vidím veľký dom. Slovo dom je tu ženského rodu, takže v akuzatíve sa stane kuću, a prídavné meno ho nasleduje do ženského akuzatívu: Vidim veliku kuću.
-
Skús genitív, pád z a od. Zo starého mesta je iz starog grada. Prídavné meno berie koncovku genitívu starog, hneď vedľa podstatného mena.
-
Funguje to s akýmkoľvek prídavným menom, nielen s veľkosťou. Pri novom aute je podstatné meno ženské, takže nové auto v akuzatíve je novu kolu.
-
A platí to aj pri predložkách, ktoré riadia pád. S dobrým priateľom používa inštrumentál a obe slová sa zase menia: sa dobrim prijateljem.
-
Tu je pasca, ktorej sa vyhni. Skloní sa podstatné meno, ale prídavné zostane zamrznuté v nominatíve. Vo veľkom meste nie je u veliki grad s opusteným prídavným menom. Je to u velikom gradu.
-
Jeden jednoduchý návyk to vyrieši navždy. Neskloňuj podstatné meno samostatne. Skloňuj celý výraz ako jeden celok, prídavné a podstatné meno spolu, a nechaj obe koncovky padnúť do rovnakého pádu.
-
Tak si zapamätaj: prídavné meno vždy nesie rovnaký pád ako jeho podstatné meno. Zhoduj rod, číslo a pád a skloňuj výraz ako dvojicu. Zvládni to a opísané podstatné mená budú znieť správne v akomkoľvek páde.