Imati a nemati v srbčine: imam, nemam a správny pád
Sloveso „imati“ (mať) budete v srbčine počúvať na každom kroku, a preto sa oplatí hneď ho zvládnuť poriadne. V kladnej vete ide predmet do akuzatívu: „Imam sestru.“ — všimnite si, ako sa „sestra“ mení na „sestru“. Najväčší rozdiel oproti slovenčine je zápor: nehovorí sa „ne imam“, ale jediné zrastené slovo „nemam“ (a tak isto nemaš, nema, nemamo, nemate, nemaju). Po zápore sa predmet navyše často presúva do genitívu — preto „Nemam novca“ a „Nemam vremena“, nie „nemam novac“. Otázku vytvoríte časticou „li“ za slovesom: „Imaš li auto?“ A pozor — neživotné podstatné mená v akuzatíve ostávajú rovnaké, takže „auto“ sa nemení.
Príklady
- Imam sestru. I have a sister.
- Nemam novca. I have no money.
- Imaš li auto? Do you have a car?
Celá lekcia
Všetko z videa, v texte.
-
Imam sestru. Ľahké, však? No zápor nie je ne imam — ale jedno zrastené slovo, nemam. A vtedy sa predmet často presúva do iného pádu. Poďme si to úplne vyjasniť.
-
Imati znamená mať — používaš ho neustále: pri veciach, rodine, čase aj povinnostiach. Najdôležitejšie pravidlo: predmet po slovese imati je v akuzatíve, páde, ktorý odpovedá na otázku koho, čo.
-
Tu je prítomný čas slovesa imati. Ja imam, ti imaš, on ima, mi imamo, vi imate, oni imaju. Dôraz je na tvare imam — to je mám, najčastejší tvar, ktorý budeš počuť.
-
Prvý príklad. Sestra je ženského rodu a v akuzatíve mení koncovku: sestra sa stáva sestru. Preto hovoríme: Imam sestru. Vidíš, ako sa koncovka A zmenila na U — to je akuzatív v akcii.
-
Teraz niečo, čo vyzerá ako výnimka, ale nie je. Auto je mužského rodu a neživotné, a také podstatné mená zostávajú v akuzatíve rovnaké — nič sa nemení. Imam auto. Auto je v nominatíve aj v akuzatíve rovnaké — preto znie ľahko.
-
Teraz zápor. Toto je kľúčové: negácia slovesa imati nie sú dve slová. Nehovoríme ne imam. Ne a imam splývajú do jedného slova — nemam. Je to nepravidelné, ale vždy sa to tak hovorí.
-
Tu je najčastejšia chyba začiatočníkov. Ne imam v srbčine neexistuje. Vždy nemam. To isté platí pre všetky osoby: nemaš, nema, nemamo, nemate, nemaju.
-
A druhá časť nástrahy. Po kladnom imam je predmet v akuzatíve. No po zápornom nemam sa predmet často presúva do genitívu — pádu, ktorý odpovedá na otázku koho, čoho.
-
Pozrime si to na príklade. Novac po nemam prechádza do genitívu a stáva sa novca. Preto je správne: Nemam novca. Nie nemam novac, ale nemam novca — genitív po zápore.
-
Tá istá nástraha so slovom vreme. Po nemam nehovoríme nemam vreme — správne je nemam vremena, s genitívom.
-
Ako sa kladie otázka? Pridáš časticu li za sloveso. Imaš li auto? znamená Máš auto?. Jednoduché a v reči veľmi časté. Imaš li auto?
-
Na záver, imati tvorí mnoho každodenných výrazov. Imati vremena — mať voľný čas. Imati pravo — mať pravdu. Oplatí sa zapamätať si ich ako hotové frázy.
-
Zhrňme to. Imati vyžaduje akuzatív: imam sestru. Zápor je vždy zrastené slovo nemam, nikdy ne imam. A po nemam ide predmet do genitívu: nemam novca, nemam vremena.