Imati a nemati v srbčine: imam, nemam a správny pád
Sloveso „imati“ (mať) budete v srbčine počúvať na každom kroku, a preto sa oplatí hneď ho zvládnuť poriadne. V kladnej vete ide predmet do akuzatívu: „Imam sestru.“ — všimnite si, ako sa „sestra“ mení na „sestru“. Najväčší rozdiel oproti slovenčine je zápor: nehovorí sa „ne imam“, ale jediné zrastené slovo „nemam“ (a tak isto nemaš, nema, nemamo, nemate, nemaju). Po zápore sa predmet navyše často presúva do genitívu — preto „Nemam novca“ a „Nemam vremena“, nie „nemam novac“. Otázku vytvoríte časticou „li“ za slovesom: „Imaš li auto?“ A pozor — neživotné podstatné mená v akuzatíve ostávajú rovnaké, takže „auto“ sa nemení.
Príklady
- Imam sestru. I have a sister.
- Nemam novca. I have no money.
- Imaš li auto? Do you have a car?
Celá lekcia
Všetko z videa, v texte.
-
„Imam sestru.“ Ľahké, však? No zápor nie je „ne imam“ — ale jedno zrastené slovo, „nemam“. A vtedy sa predmet často presúva do iného pádu. Poďme si to úplne vyjasniť.
-
„Imati“ znamená „mať“ — používaš ho neustále: pri veciach, rodine, čase aj povinnostiach. Najdôležitejšie pravidlo: predmet po slovese „imati“ je v akuzatíve, páde, ktorý odpovedá na otázku „koho, čo“.
-
Tu je prítomný čas slovesa „imati“. „Ja imam, ti imaš, on ima, mi imamo, vi imate, oni imaju.“ Dôraz je na tvare „imam“ — to je „mám“, najčastejší tvar, ktorý budeš počuť.
-
Prvý príklad. „Sestra“ je ženského rodu a v akuzatíve mení koncovku: „sestra“ sa stáva „sestru“. Preto hovoríme: Imam sestru. Vidíš, ako sa koncovka A zmenila na U — to je akuzatív v akcii.
-
Teraz niečo, čo vyzerá ako výnimka, ale nie je. „Auto“ je mužského rodu a neživotné, a také podstatné mená zostávajú v akuzatíve rovnaké — nič sa nemení. Imam auto. „Auto“ je v nominatíve aj v akuzatíve rovnaké — preto znie ľahko.
-
Teraz zápor. Toto je kľúčové: negácia slovesa „imati“ nie sú dve slová. Nehovoríme „ne imam“. „Ne“ a „imam“ splývajú do jedného slova — „nemam“. Je to nepravidelné, ale vždy sa to tak hovorí.
-
Tu je najčastejšia chyba začiatočníkov. „Ne imam“ v srbčine neexistuje. Vždy „nemam“. To isté platí pre všetky osoby: nemaš, nema, nemamo, nemate, nemaju.
-
A druhá časť nástrahy. Po kladnom „imam“ je predmet v akuzatíve. No po zápornom „nemam“ sa predmet často presúva do genitívu — pádu, ktorý odpovedá na otázku „koho, čoho“.
-
Pozrime si to na príklade. „Novac“ po „nemam“ prechádza do genitívu a stáva sa „novca“. Preto je správne: Nemam novca. Nie „nemam novac“, ale „nemam novca“ — genitív po zápore.
-
Tá istá nástraha so slovom „vreme“. Po „nemam“ nehovoríme „nemam vreme“ — správne je „nemam vremena“, s genitívom.
-
Ako sa kladie otázka? Pridáš časticu „li“ za sloveso. „Imaš li auto?“ znamená „Máš auto?“. Jednoduché a v reči veľmi časté. Imaš li auto?
-
Na záver, „imati“ tvorí mnoho každodenných výrazov. „Imati vremena“ — mať voľný čas. „Imati pravo“ — mať pravdu. Oplatí sa zapamätať si ich ako hotové frázy.
-
Zhrňme to. „Imati“ vyžaduje akuzatív: imam sestru. Zápor je vždy zrastené slovo „nemam“, nikdy „ne imam“. A po „nemam“ ide predmet do genitívu: nemam novca, nemam vremena.