Neurčité a záporné zámená srbčiny a dvojitý zápor
Srbčina si svoje neurčité a záporné zámená stavia z opytovacích slov ko (kto) a šta (čo) tak, že pred ne pridáva predponu. Sú tri rodiny a každá má svoju úlohu. Predpona ne- tvorí kladné neurčité zámená: neko znamená niekto, nešto znamená niečo. V hovorenom slovenskom uchu to znie takmer ako naše nie-, ale pozor, srbské neko je kladné, hovorí o existencii niekoho. Napríklad: „Neko je ovde.“ (Niekto je tu.) alebo „Imam nešto za tebe.“ (Mám pre teba niečo.) Druhá rodina, predpona ni-, je záporná: niko (nikto), ništa (nič), nikad (nikdy), nigde (nikde). A tu prichádza najdôležitejšie pravidlo celej lekcie. Záporné zámeno na ni- v srbčine VYŽADUJE ďalšie ne priamo pri slovese. Nestačí povedať len jedno záporné slovo, sloveso musí byť tiež záporné. Preto „Niko ne zna.“ (Nikto nevie.), „Nemam ništa.“ (Nemám nič.), „Nikad ne idem tamo.“ (Nikdy tam nechodím.) Pre Slováka je to vlastne dobrá správa: aj my hovoríme „Nikto nevie“ a „Nemám nič“, čiže zhodu záporu už máme v krvi. Logika je tá istá, dve záporné slová sa nerušia, ale jedno druhé posilňuje. Zápory sa môžu pokojne hromadiť, a čím viac ich je, tým dôraznejšia je veta. Pekná ukážka je „Niko nikad ništa ne kaže.“ (Nikto nikdy nič nehovorí.) Štyri zápory v jednej vete a všetko je úplne v poriadku. Tretia rodina, predpona i-, znamená ktokoľvek alebo čokoľvek a objavuje sa v otázkach a podmienkach: iko (ktokoľvek), išta (čokoľvek). K tomu si zapamätajte všeobecnú dvojicu svako (každý, všetci) a sve (všetko), ktorá pokrýva celok bez zápornej príchute. Najväčšie nástrahy sú tri. Po prvé, nevynechávajte ne pri slovese: ✗„Niko zna“ je chyba, správne je ✓„Niko ne zna.“ Po druhé, nepredpokladajte, že sa dva zápory rušia ako v matematike: ✗„Imam ništa“ neexistuje, vždy ✓„Nemam ništa.“ Po tretie, a to si všimnite zvlášť, predložka rozdeľuje zámeno na ni-. V slovenčine kladieme predložku PRED zámeno: „od nikoho“, „s nikým“. Srbčina to robí naopak, predložka sa vsunie MEDZI ni a zvyšok: „ni od koga“ (od nikoho) a „ni sa kim“ (s nikým). Toto je drobnosť, ktorá Slovákov pravidelne prekvapí, lebo všetko ostatné je nám blízke. Keď si zapamätáte rozdelenie predložkou a povinné ne pri slovese, máte srbský zápor zvládnutý.
Príklady
- Niko ne zna. Nobody knows.
- Nemam ništa. I have nothing.
- Nikad ne idem tamo. I never go there.
Celá lekcia
Všetko z videa, v texte.
-
Keď chceš povedať nikto nevie po srbsky, použiješ vlastne dva zápory naraz. Vynechaj jeden a veta sa pokazí.
-
Táto lekcia pokrýva dve skupiny zámen. Neurčité — niekto, niečo. A záporné — nikto, nič, nikdy. Záporná skupina má jedno zvláštne pravidlo, ktoré každého nachytá, tak si k nemu vybudujme cestu.
-
Všetko sa stavia z dvoch opytovacích slov: ko, čo znamená kto, a šta, čo znamená čo. Ku každému pridaj malú predponu a získaš celú sadu zámen.
-
Začni tými ľahkými, kladnými. Predpona ne- ti dá niekto a niečo. Neko je ovde. Niekto je tu.
-
A verzia pre veci funguje úplne rovnako. Imam nešto za tebe. Mám pre teba niečo.
-
Teraz jadro lekcie. Záporné zámená sa začínajú na ni-: niko je nikto, ništa je nič, nikad je nikdy. A tu je pravidlo, na ktorom všetko stojí — kedykoľvek použiješ jedno z nich, aj sloveso musí byť záporné.
-
Takže nikto nevie nie je len jeden zápor. Zámeno je záporné a sloveso dostane ne pred seba. Niko ne zna. Nikto nevie.
-
To isté s nič. Sloveso už nesie svoj vlastný zápor, a to je presne to, čo pravidlo žiada. Nemam ništa. Nemám nič.
-
Nikdy funguje rovnako. Nikad je záporné slovo pre čas, takže sloveso je záporné spolu s ním. Nikad ne idem tamo. Nikdy tam nechodím.
-
Pri dvoch záporoch sa to nekončí. Keď v jednej vete pristane viac záporných slov, všetky zostanú záporné a sloveso stále dostane svoje ne. Hromadenie záporov tu nie je chyba — je nutné.
-
Počúvaj, koľko záporov nesie táto veta — nikto, nikdy, nič a záporné sloveso, všetko spolu. Niko nikad ništa ne kaže. Nikto nikdy nič nepovie.
-
Ešte jedna sada, ktorú treba poznať: skupina hocikto s predponou i-. Iko a išta znamenajú hocikto a hocičo a objavujú sa hlavne v otázkach a podmienkach — ako keď sa pýtaš, či je tu niekto.
-
Tu je veľká pasca. Pôsobí prirodzene nechať sloveso kladné, keď je podmet už nikto — ale to je v srbčine presne zle. Sloveso musí byť záporné.
-
A nesnaž sa rušiť zdvojenie, aby logika vychádzala. Dva zápory sa nerušia — oba tam patria, zakaždým.
-
Takže tri veci na zapamätanie. Ne- znamená niekto, ni- znamená nikto, i- znamená hocikto. Slovo s ni- vždy pritiahne ne k slovesu. A zápory sa hromadia — nechaj ich.