Srbské „se“: neosobné a vzájomné konštrukcie
Ako Slovák máte v tejto lekcii náskok. Srbské zvratné „se“ sa správa veľmi podobne ako naše slovenské „sa“ — len si dajte pozor na samohlásku: po srbsky je to vždy „se“, po slovensky „sa“. Okrem klasických zvratných slovies (umivam se) má „se“ ešte dve úlohy, ktoré spoznáte takmer okamžite. Prvou je neosobné, zovšeobecňujúce „se“. Hovoríme o tom, čo sa robí, ale nepovieme kto. Sloveso je spravidla v 3. osobe jednotného čísla. Porovnajte: srbské „Ovde se ne puši.“ zodpovedá slovenskému „Tu sa nefajčí.“, a otázku „Kako se to kaže?“ preložíte ako „Ako sa to povie?“ Rovnakú logiku má aj „Ovde se govori srpski.“ — „Tu sa hovorí po srbsky.“ Konštrukcia je teda takmer totožná, mení sa hlavne to „se“ namiesto „sa“. Najčastejšia chyba slovenských študentov: do neosobnej vety pridajú konkrétny podmet. „Kako ti to kažeš?“ znamená „Ako to hovoríš (ty)?“ — to už nie je zovšeobecnenie, ale konkrétna osoba. Ak chcete obecné „ako sa to hovorí“, podmet vynechajte a nechajte pracovať „se“. Druhou úlohou je vzájomné (recipročné) „se“: dvaja a viac ľudí robia niečo jeden druhému. Sloveso je v množnom čísle. „Volimo se.“ = „Máme sa radi.“ (navzájom), „Vidimo se sutra.“ = „Vidíme sa zajtra.“, „Poznaju se godinama.“ = „Poznajú sa roky.“ a neformálne „čujemo se“ = „sme v kontakte, ozveme sa“. V slovenčine tu „sa“ tiež zvyčajne stojí, takže vám to bude znieť prirodzene. Dôležité je, že v srbčine je „se“ pri vzájomných slovesách povinné: ak ho vynecháte („Vidimo sutra“), význam „navzájom“ zmizne. A napokon slovosled. „Se“ je príklonka (klitikon) a stojí na druhom mieste vo vete — to isté pravidlo poznáte zo slovenčiny, takže ho len prenesiete do srbčiny. Drobné odchýlky v poradí príkloniek existujú, no základné pravidlo „druhá pozícia“ platí v oboch jazykoch. Keď si ustrážite tieto tri veci — žiadny podmet pri neosobných vetách, povinné „se“ pri vzájomných a druhá pozícia — máte to zvládnuté.
Príklady
- Kako se to kaže? How do you say that?
- Ovde se ne puši. No smoking here.
- Vidimo se sutra. See you tomorrow.
Celá lekcia
Všetko z videa, v texte.
-
Ovde se ne puši. Vidimo se sutra. Dve úplne obyčajné vety — a to isté malé se v nich robí dve úplne odlišné práce. V jednej nie je nikto, v druhej sa dvaja vracajú jeden druhému. Poďme si to vyjasniť do konca.
-
Rečca se pri slovese dokáže urobiť veľa vecí, ale dnes sa pozrieme na dve kľúčové práce. Prvá je neosobná: povieš, čo sa robí, ale vôbec nepovieš kto. Druhá je vzájomná, vratná: dvaja alebo viacerí robia tú istú činnosť jeden druhému. Tie isté tri písmená, dva svety.
-
Začnime neosobným se. Tu nie je podmet, nie je konkrétna osoba, ktorá činnosť vykonáva. Hovoríš o všeobecnom pravidle, zvyku alebo o tom, čo je dovolené. Sloveso najčastejšie stojí v tretej osobe jednotného čísla a se mu dáva ten neosobný, všeobecný význam — akoby platil pre všetkých.
-
Pozri si klasický nápis, ktorý vidíš na budovách a v kaviarňach: Ovde se ne puši. Kto nefajčí? Nikto konkrétny — je to pravidlo pre všetkých. Nie je tu podmet, sloveso je v tretej osobe a se nesie ten všeobecný, neosobný odkaz. Takto sa píše zákaz bez toho, aby si na niekoho ukazoval prstom.
-
Takisto sa pýtaš, ako sa niečo vyslovuje alebo nazýva. Toto je veta, ktorú budeš potrebovať každý deň, kým sa učíš jazyk: Kako se to kaže na srpskom? Opäť nie je podmet — nepýtaš sa, ako to hovoríš ty, ale ako sa to vôbec hovorí. Neosobné se premieňa otázku na všeobecnú, akoby si sa pýtal celého jazyka.
-
Neosobné se opisuje aj zvyk alebo to, čo je tu obvyklé. Na tabuli v obchode alebo na dverách ambulancie si prečítaš: Ovde se govori srpski. Nehovorí sa, kto hovorí — odkaz je, že srbčina je jazykom domu. Hovorí sa, robí sa, je sa: to je vzorec pre všetko, čo platí všeobecne.
-
Teraz prejdime na druhú prácu — vzájomné, vratné se. Tu podmet veru je: dvaja alebo viacerí. Ale činnosť nerobia na niekoho tretieho, lež jeden druhému, vzájomne. Podmet je v množnom čísle a se znamená jeden druhého.
-
Najvrúcnejšie to počuť v jednom slovese. Keď dvaja chovajú lásku jeden k druhému, povedia jednoducho: Volimo se. My milujeme — koho? Jeden druhého. Se tu nemaže podmet, naopak: ukazuje, že láska ide oboma smermi, vzájomne.
-
Najčastejší pozdrav pri lúčení je takisto vzájomné se. Keď sa s niekým lúčiš, nepovieš dovidenia, ale: Vidimo se sutra. Vidimo se — uvidíme jeden druhého. Má podmet, my, a činnosť je vzájomná. Preto aj znie vrúcnejšie než obyčajné zbohom.
-
Tu je ešte zopár vzájomných slovies, ktoré budeš stále používať — všetky fungujú podľa toho istého vzorca: podmet v množnom čísle plus se. Poznaju se godinama i često se čuju. Poznaju se — poznajú jeden druhého. Čuju se — ozývajú sa jeden druhému. Vole se, grle se, mire se: keď dvaja robia to isté jeden druhému, prichádza se.
-
A teraz hlavná pasca, dôvod, prečo si tu. Veľké pokušenie je preložiť neosobnú vetu s konkrétnym podmetom — s ty alebo oni. Ale Kako se to kaže nie je Kako ti to kažeš. Len čo vsunieš osobu, stratíš ten neosobný, všeobecný význam.
-
A naopak: pri vzájomnom se nezabudni práve na se a nepremeň ho na činnosť voči niekomu tretiemu. Vidimo se znamená jeden druhého; bez se, samotné vidimo, žiada predmet — koho vidíme? Nechaj se, nech nesie vzájomnosť.
-
Zhrňme si to. Neosobné se: povieš, čo sa robí, ale nie kto — Ovde se ne puši, Kako se to kaže. Vzájomné se: dvaja robia jeden druhému — volimo se, vidimo se. Opýtaj sa: nie je tu nikto, alebo my dvaja jeden druhému? Odpoveď ti povie, ktoré se to je.