Osobné zámená v srbčine (ja, ti, on, ona…)

Srbské osobné zámená v nominatíve (1. páde) fungujú podobne ako v slovenčine, takže pre slovenského hovoriaceho ide o jednu z najprístupnejších častí srbskej gramatiky. V jednotnom čísle máme **ja** (ja), **ti** (ty), **on** (on), **ona** (ona) a **ono** (ono). V množnom čísle potom **mi** (my), **vi** (vy), **oni** (oni — mužský alebo zmiešaný rod), **one** (ony — výlučne ženský rod) a **ona** (ony — stredný rod). Oplatí sa prečítať si ich nahlas: ja, ti, on, ona, ono, mi, vi, oni, one, ona — väčšina vám bude znieť povedome. Najdôležitejšie je pochopiť takzvané vynechávanie podmetu (pro-drop). Srbčina, rovnako ako slovenčina, podmetové zámeno bežne **vynecháva**, pretože koncovka slovesa už sama prezradí, o koho ide. Povie sa `Radiš mnogo.` vo význame „Veľa pracuješ.“ — žiadne *ti* tu nie je, lebo koncovka **-š** znamená „ty“. Podobne `Idemo kući.` znamená „Ideme domov.“ — koncovka **-mo** sama nesie význam „my“, takže *mi* by bolo navyše. Pozrite sa na časovanie slovesa *raditi* (pracovať): radim, radiš, radi, radimo, radite, rade — každý tvar má inú koncovku a práve tá určuje osobu. Kedy teda zámeno **ponecháme**? Vtedy, keď naň padá logický dôraz: pri zdôraznení, pri protiklade dvoch osôb alebo pri predstavovaní. Preto sa vo vete `Ja sam Ana.` („Ja som Ana.“) *ja* objavuje — človek sa predstavuje a zdôrazňuje sám seba. A v súvetí `Ja radim, a ti se odmaraš.` („Ja pracujem, a ty oddychuješ.“) ostávajú *ja* aj *ti* práve preto, že sa do kontrastu stavajú dve osoby. Bez tohto dôrazu by Srb zámeno vynechal. Rovnako ako slovenčina rozlišuje tykanie a vykanie, rozlišuje aj srbčina **ti** a **vi**. *Ti* používate medzi priateľmi, v rodine, na deti a rovesníkov — je to dôverné, neformálne oslovenie. *Vi* (ktoré je zároveň tvarom množného čísla „vy“) patrí cudzím ľuďom, starším, nadriadeným a do zdvorilých situácií. Povedať *ti* neznámemu alebo staršiemu znie príliš familiárne až nezdvorilo. Zdvorilú formu vidíte vo vete `Vi ste ljubazni.` („Ste láskaví / Ste láskavý.“). Kultúrna poznámka: ľudia spolu často začínajú na *vi* a až neskôr jeden z nich navrhne prejsť na tykanie slovami „Možemo li na 'ti'?“. Pri tretej osobe množného čísla, teda pri slovenskom „oni/ony“, srbčina rozlišuje rod. **Oni** označuje skupinu mužskú alebo zmiešanú, **one** skupinu výlučne ženskú a **ona** skupinu stredného rodu. Preto veta `One su ovde.` znamená „Ony (ženy) sú tu.“ — keby ste o samých ženách povedali *oni*, bola by to chyba. Pozor ešte na jednu nástrahu: tvar *ona* môže byť buď „ona“ v jednotnom čísle, alebo „ony“ (stredný rod, množné číslo). Rozlíši to číslo slovesa — *ona je* (ona je) oproti *ona su* (ony sú). Na záver najčastejšie chyby slovenských hovoriacich: (1) nadmerné používanie zámen podľa vzoru jazykov, ktoré podmet vyžadujú — v srbčine je *ti* vo vete `Radiš mnogo.` zbytočné a pôsobí neprirodzene; (2) tykanie cudzím či starším, kde patrí *vi*; (3) použitie *oni* o skupine samých žien namiesto *one*; a (4) zámena *ona* = ona za *ona* = ony (stredný rod). Keď si tieto štyri body ustrážite, vaše srbské zámená budú znieť prirodzene.