Srbské privlastňovacie zámená: moj, tvoj, njegov a ďalšie

Ak hovoríte po slovensky, srbské privlastňovacie zámená vás veľa neprekvapia. Aj v srbčine totiž platí to isté pravidlo ako v slovenčine: zámeno sa zhoduje v rode, čísle a páde s vecou, ktorú vlastníte, nie s osobou, ktorá ju vlastní. Práve preto vám tvary ako moj, moja, moje budú pôsobiť takmer domácky – pripomínajú slovenské môj, moja, moje. Srbčina má sedem základných privlastňovacích zámen: moj (môj), tvoj (tvoj), njegov (jeho), njen (jej), naš (náš), vaš (váš, aj zdvorilé vykanie) a njihov (ich). Tvary sa menia podľa rodu vlastnenej veci. Mužský rod má základný tvar, ženský rod pridáva koncovku -a a stredný rod koncovku -e: moj brat (mužský rod), moja sestra (ženský rod), moje dijete (stredný rod). Logika je úplne rovnaká ako pri slovenskom môj brat, moja sestra, moje dieťa. Najdôležitejší rozdiel oproti slovenčine sa skrýva v tretej osobe. V slovenčine sú zámená jeho, jej a ich nemenné – povieme jeho brat aj jeho sestra, tvar sa nehýbe. V srbčine to tak nie je. Zámená njegov, njen a njihov sa skloňujú ako prídavné mená a menia sa podľa rodu vlastnenej veci: njegov brat, ale njegova sestra, njegovo dijete. Toto je bod, na ktorý si dajte najväčší pozor, lebo slovenský zvyk vás bude ťahať k tomu, aby ste tvar nechali nemenný. Pozor aj na zámeno njen. Hoci patrí ženskej vlastníčke (ona), riadi sa rodom vlastnenej veci, nie vlastníčky. Preto je správne njen muž – tvar zostáva njen, lebo muž (manžel) je mužského rodu. Nepleťte si teda otázku „čí?“ s otázkou „aký rod má vlastnená vec?“. Tým sa dostávame k najčastejšej chybe. Mnohí začiatočníci nesprávne zladia zámeno s vlastníkom namiesto s vlastnenou vecou. Vznikne tak chybné moj sestra, lebo si v hlave povedia „ja som muž, takže moj“. Správne je však moja sestra – rozhoduje slovo sestra, ktoré je ženského rodu. Vždy sa teda pýtajte: aký rod má vec, ktorú vlastním? Podľa nej zvoľte koncovku. Zhrnutie pre slovenského študenta: koncept poznáte, tvary sú podobné, no nezabúdajte, že srbčina je samostatný jazyk a tretia osoba (njegov, njen, njihov) sa na rozdiel od slovenčiny skloňuje. Naučte sa najprv trojicu moj – moja – moje, potom prirodzene rozšírite vzor na ostatné zámená.