Srbské množné číslo vo všetkých pádoch

Ako Slovák máte obrovskú výhodu: srbčina je tiež slovanský jazyk s pádmi, takže pojmy nominatív, genitív, datív, inštrumentál či lokál vám netreba vysvetľovať. A máme pre vás dobrú správu — v množnom čísle je srbčina v jednom dôležitom bode jednoduchšia ako slovenčina. Najväčšia skratka: v srbskom množnom čísle splývajú tri pády do jednej koncovky. Datív, inštrumentál a lokál majú v pluráli ten istý tvar. Pri väčšine podstatných mien mužského a stredného rodu je to koncovka „-ima“ (napríklad „gradovima“, „ljudima“, „selima“), pri ženských menách na -a je to „-ama“ (napríklad „ženama“, „knjigama“, „rukama“). Samohláska sa len prispôsobuje podstatnému menu, princíp je rovnaký. Porovnajte to so slovenčinou, kde tieto tri pády držíme oddelene: datív „-om/-ám“, inštrumentál „-mi/-ami“, lokál „-och/-ách“. Srbčina ich teda zlieva do jedného — máte o dve koncovky menej na zapamätanie. Pozrite si to v praxi: „sa prijateljima“ (s priateľmi) a „u gradovima“ (v mestách) používajú to isté „-ima“, hoci v prvom prípade ide o inštrumentál a v druhom o lokál. Vo vete „ženama i ljudima“ (ženám a ľuďom) vidíte „-ama“ aj „-ima“ vedľa seba. A celé to pekne spája fráza „sa prijateljima kroz mnogo gradova“ (s priateľmi cez mnohé mestá). Pád, ktorý naozaj vyniká, je genitív množného čísla. Pri mužskom a strednom rode má koncovku „-a“: „mnogo gradova“ (mnoho miest). Mnohé ženské mená na -a tvoria genitív holým kmeňom: „pet žena“ (päť žien). Niekedy sa vsúva takzvané „nestále a“, ktoré rozbíja spoluhláskovú skupinu — „sestra → sestara“, „pismo → pisama“. Na začiatok stačí, ak ho len rozpoznáte. Pozor na typickú pascu: keďže ste zvyknutí udržiavať každý pád zvlášť, mohli by ste vytvoriť tvar ako „u gradovih“. Taký tvar v srbčine neexistuje — správne je vždy „u gradovima“. A nezabudnite vyberať „-ima“ alebo „-ama“ podľa rodu, nie náhodne.