Srbský prechodník: glagolski prilog na -ći a -vší

Srbčina má dva prechodníky, ktoré sa po srbsky nazývajú glagolski prilog (slovesné príslovce). Sú to tvary, ktorými jedna veta opisuje dva deje naraz: hlavný dej a sprievodný dej, ktorý sa odohráva súčasne s ním alebo mu predchádza. Pre Slováka je najlepším mostom práve náš vlastný prechodník — ten knižný tvar typu „idúc“, „pracujúc“, „dokončiac“. Srbský glagolski prilog mu zodpovedá takmer presne, len je v živej srbčine o čosi bežnejší, než je dnes prechodník u nás. Prvý tvar je prechodník prítomný (glagolski prilog sadašnji) s koncovkou -ći. Tvorí sa od nedokonavých slovies, a to veľmi jednoducho: vezmete tvar 3. osoby množného čísla prítomného času a koncovku -u nahradíte koncovkou -ći. Tak vznikne rade → radeći, idu → idući, piju → pijući, drže → držeći, gledaju → gledajući. Tento tvar vyjadruje dej, ktorý sa deje SÚČASNE s hlavným dejom: „Radeći, slušam muziku.“ (kým pracujem, počúvam hudbu). Slovák tu cíti presnú paralelu so svojím prítomným prechodníkom — „pracujúc, počúvam hudbu“. Druhý tvar je prechodník minulý (glagolski prilog prošli) s koncovkou -vší. Tvorí sa od dokonavých slovies tak, že ku kmeňu infinitívu pridáte -vší: završiti → završivši, uraditi → uradivši. Niektoré slovesá sú nepravidelné, napríklad doći → došavši, a sloveso biti má dva tvary — budući a bivši. Minulý prechodník označuje dej, ktorý hlavnému deju PREDCHÁDZA, čiže predčasnosť: „Završivši posao, otišao je.“ (keď dokončil prácu, odišiel). Aj tu máme slovenský náprotivok — minulý prechodník typu „dokončiac prácu, odišiel“. Obe formy majú jednu spoločnú a veľmi dôležitú vlastnosť: sú NEMENNÉ. Nemenia sa podľa rodu, čísla ani osoby. Tvar radeći je rovnaký, či pracuje muž, žena, jeden človek alebo celá skupina. To si treba zapamätať, lebo srbčina inak svoje slovesá bohato ohýba. Pokiaľ ide o register, prechodník patrí skôr do knižného a formálneho štýlu. V bežnej reči Srbi často namiesto neho použijú vedľajšiu vetu so spojkou: namiesto „Idući kući...“ povedia „Dok sam išao kući...“. Pri písaní textov je však prechodník elegantný a úsporný nástroj a oplatí sa mu rozumieť. Na záver tri najčastejšie chyby, ktorým sa vyhnite. Po prvé, nepoužívajte prítomný tvar na -ći na vyjadrenie dokončeného, predchádzajúceho deja — na to slúži minulý tvar na -vší. Po druhé, prítomný prechodník sa nikdy netvorí od dokonavého slovesa; tvar typu uradeći jednoducho neexistuje. Po tretie — a to platí rovnako v slovenčine — podmet prechodníka sa musí ZHODOVAŤ s podmetom hlavnej vety. Vo vete „Idući kući, sreo sam ga.“ ide domov ten istý človek, ktorý ho stretol. A nezabúdajte na čiarku, ktorá prechodníkovú časť oddeľuje.