Podmienkové vety v srbčine: ako a da + potenciál

Srbčina má dva spôsoby, ako povedať „ak”, a výber medzi nimi závisí od toho, či je podmienka reálna, alebo iba predstavovaná. Pre nás Slovákov je to pohodlné, lebo v slovenčine máme presne to isté rozlíšenie: ak/keď pre reálnu podmienku a keby pre nereálnu. Reálnu (splniteľnú) podmienku uvádza spojka **ako** s prítomným alebo budúcim časom. Porovnaj: „Ako imaš vremena, javi se.” (ako + prítomný — „Ak máš čas, ozvi sa”), „Ako bude lepo vreme, idemo na more.” („Ak bude pekné počasie, ideme k moru” — reálny plán), „Ako budeš mogao, dođi.” („Ak budeš môcť, príď”). Pozor: tvar „ako budem / budeš” je len budúca podmienka, ktorá sa ešte môže splniť, nie podmieňovací spôsob. Nereálnu, hypotetickú podmienku uvádza spojka **da** (alebo **kad**) a vyžaduje podmieňovací spôsob — po srbsky nazývaný potenciál. Zapamätaj si sluchom: „Da imam para, putovao bih.” („Keby som mal peniaze, cestoval by som”), „Kad bih znao, rekao bih ti.” („Keby som vedel, povedal by som ti”), „Da je ovde, pomogao bi nam.” („Keby tu bol, pomohol by nám”). Potenciál sa tvorí takto: aorist slovesa biti (bih, bi, bi, bismo, biste, bi) plus l-ové príčastie. Príčastie sa zhoduje v rode a čísle: došao (on), došla (ona), došli (oni). Pre nás je to veľmi prirodzené — slovenské „by som, by si, by” takisto pripájame k minulému tvaru a tiež rozlišujeme rod: cestoval by som / cestovala by som. Najdôležitejší signál a zároveň najčastejšia chyba: ak sa výsledok končí na …bih / …bi, situácia je predstavovaná, takže v podmienkovej vete MUSÍ stáť da/kad, NIKDY nie ako. Nesprávne: „Ako imam vremena, došao bih.” Správne: „Da imam vremena, došao bih.” Jednoduché pravidlo: vidíš „by” (bih/bi) vo výsledku — daj da, nie ako.