The dative case (to / for someone)
The dative marks the indirect object — the recipient or beneficiary ('to/for someone'). Masculine and neuter nouns take -u (brat → bratu), feminine -a nouns take -i (sestra → sestri). It also follows prepositions like 'prema' and 'ka' and appears with verbs like dati, reći, pomoći.
Príklady
- Dajem knjigu bratu. I'm giving the book to my brother.
- Pišem sestri. I'm writing to my sister.
- Pomažem prijatelju. I'm helping a friend.
Celá lekcia
Všetko z videa, v texte.
-
Dávaš niekomu knihu, píšeš niekomu list, pomáhaš niekomu. Ale komu? V srbčine má toto „komu“ vlastný pád — datív. Ak ho netrafíš, veta znie nesprávne. Poďme si ho osvojiť do konca.
-
Datív je pád príjemcu — toho, kto niečo dostáva alebo komu je dej určený. Odpovedá na otázku „komu?“ alebo „čomu?“. Je to takzvaný nepriamy predmet: nie to, čo dávaš, ale ten, komu dávaš.
-
Takto vznikajú koncovky. Mužský a stredný rod dostávajú koncovku „-u“: „brat“ sa zmení na „bratu“, „dete“ na „detetu“. Ženský rod na „-a“ dostáva koncovku „-i“: „sestra“ sa zmení na „sestri“. Dve koncovky — to je srdce datívu.
-
Začnime od najjasnejšieho príkladu — sloveso „dati“, dať. Dávaš knihu, ale komu? Bratovi — „bratu“. Dajem knjigu bratu. „I'm giving the book to my brother.“ „Knjigu“ je to, čo dávaš — to je akuzatív. A „bratu“ je ten, komu dávaš — to je datív, „brat“ plus „-u“.
-
Teraz ženský rod. Píšeš list a príjemkyňou je sestra. „Sestra“ stráca „-a“ a dostáva „-i“: Pišem sestri. „I'm writing to my sister.“ Niet tu ani slovíčka pre „to“ — samotná koncovka „-i“ na „sestri“ nesie význam príjemcu.
-
A tu je najdôležitejšie sloveso na zapamätanie — „pomoći“, pomôcť. V srbčine nepomáhaš niekoho, ale pomáhaš niekomu. Sloveso „pomoći“ vyžaduje datív: Pomažem prijatelju. „I'm helping a friend.“ „Prijatelj“ sa zmení na „prijatelju“ — datív, nie akuzatív. Toto je nástraha, o ktorej ešte budeme hovoriť.
-
Pozrime sa na celé tvary na jednom mužskom a jednom ženskom mene, nech sa ti to vryje do hlavy. „Brat“ dáva v datíve „bratu“, „sestra“ dáva „sestri“, „majka“ dáva „majci“ — všimni si, ako „k“ pred „-i“ prechádza na „c“.
-
Datív sa neobjavuje len pri slovesách dávania. Prichádza aj po niektorých predložkách, najčastejšie „prema“ a „ka“, ktoré znamenajú pohyb niečím smerom: Idem ka gradu. „I'm going toward the city.“ „Grad“ sa zmení na „gradu“ po predložke „ka“. Rovnako by bolo aj „prema gradu“.
-
Oplatí sa zapamätať si skupinu slovies, ktoré vždy vyžadujú datív, lebo angličtina a iné jazyky ich často prekladajú s priamym predmetom. Sú to okrem iného: „dati“, „reći“, „pisati“, „pomoći“, „verovati“ a „zahvaliti“. Pri každom z nich ide príjemca do datívu.
-
A teraz hlavná nástraha. Sloveso „pomoći“ v srbčine vyžaduje datív, nie akuzatív. Preto je „pomažem bratu“, a nie „pomažem brata“. Ľahko sa pomýliť, lebo v mnohých jazykoch „pomôcť“ ide s priamym predmetom — ale v srbčine je to príjemca, teda datív.
-
Druhá nástraha sa týka ženského rodu. Pri podstatných menách na „-ka“ prechádza spoluhláska „k“ pred koncovkou „-i“ na „c“. „Majka“ nedáva „majki“, ale „majci“. Rovnako: „ruka“ dáva „ruci“, „devojka“ dáva „devojci“.
-
A posledný príklad, nech to všetko spojíme. Dva predmety v jednej vete: to, čo dávaš, v akuzatíve, ten, komu dávaš, v datíve. Dajem deci poklone. „I'm giving presents to the children.“ „Poklone“ — akuzatív, to, čo dávaš; „deci“ — datív, príjemcovia.
-
Zhrňme to. Datív je pád príjemcu a odpovedá na „komu?“. Mužský a stredný rod dostávajú „-u“, ženský na „-a“ dostáva „-i“. Vyžadujú ho slovesá ako „dati“, „reći“ a „pomoći“, ako aj predložky „prema“ a „ka“. Zapamätaj si: pomažeš bratu, nie brata. Teraz vieš, komu mieri dej.