Srbský datív — pád príjemcu (komu? čomu?)
Datív je v srbčine pád príjemcu, čiže toho, komu alebo pre koho sa dej deje. Ako Slovák ho budete cítiť hneď, lebo aj naša slovenčina má svoj datív, 3. pád, a odpovedá na rovnaké otázky: komu? čomu?. To je vaša najlepšia kotva. Pozor však, lebo srbské koncovky aj väzby slovies sa od slovenských líšia, a práve na tých drobnostiach sa dá ľahko potknúť. Základné koncovky jednotného čísla sú dve. Mužský a stredný rod dostávajú koncovku -u: brat sa zmení na bratu, prozor na prozoru, dete na detetu. Ženský rod na -a dostáva koncovku -i: sestra sa zmení na sestri, žena na ženi. Tu si všimnite peknú vec, ktorú slovenčina v rovnakom pade nemá: pri ženských menách na -ka prechádza pred koncovkou -i spoluhláska k na c. Preto je majka → majci a ruka → ruci. Nepíše sa teda „majki“, ale majci. Datív si pýta celá skupina slovies. Sloveso dati (dať) je najjasnejší prípad: Dajem knjigu bratu. Vec, ktorú dávate, ide do akuzatívu (knjigu), a príjemca do datívu (bratu). Po slovesách reći (povedať), pisati (písať) a verovati (veriť) je to rovnaké: Pišem sestri, Kažem majci. Mimoriadnu pozornosť si zaslúži sloveso pomoći. Funguje presne ako naše pomáhať, ktoré tiež pýta datív, takže väzba vás nezaskočí: Pomažem prijatelju, Pomažem bratu. Jediný, no o to častejší omyl je dať za toto sloveso akuzatív; tvar „pomažem brata“ je nesprávny. Datív sa neviaže len na slovesá. Stoja po ňom aj predložky prema a ka, ktoré vyjadrujú smer pohybu, teda „k niečomu, smerom k“: Idem ka gradu (rovnako by bolo prema gradu). A keď máte vo vete dva predmety naraz, pravidlo platí dôsledne: to, čo dávate, je v akuzatíve, ten, komu dávate, v datíve — Dajem deci poklone (deci je datív, poklone akuzatív). Keď si zapamätáte tieto dve koncovky, zmenu k → c a väzbu slovesa pomoći, srbský datív vám prestane robiť problémy.
Príklady
- Dajem knjigu bratu. I'm giving the book to my brother.
- Pišem sestri. I'm writing to my sister.
- Pomažem prijatelju. I'm helping a friend.
Celá lekcia
Všetko z videa, v texte.
-
Dávaš niekomu knihu, píšeš niekomu list, pomáhaš niekomu. Ale komu? V srbčine má toto komu vlastný pád — datív. Ak ho netrafíš, veta znie nesprávne. Poďme si ho osvojiť do konca.
-
Datív je pád príjemcu — toho, kto niečo dostáva alebo komu je dej určený. Odpovedá na otázku komu? alebo čomu?. Je to takzvaný nepriamy predmet: nie to, čo dávaš, ale ten, komu dávaš.
-
Takto vznikajú koncovky. Mužský a stredný rod dostávajú koncovku -u: brat sa zmení na bratu, dete na detetu. Ženský rod na -a dostáva koncovku -i: sestra sa zmení na sestri. Dve koncovky — to je srdce datívu.
-
Začnime od najjasnejšieho príkladu — sloveso dati, dať. Dávaš knihu, ale komu? Bratovi — bratu. Dajem knjigu bratu. Knjigu je to, čo dávaš — to je akuzatív. A bratu je ten, komu dávaš — to je datív, brat plus -u.
-
Teraz ženský rod. Píšeš list a príjemkyňou je sestra. Sestra stráca -a a dostáva -i: Pišem sestri. Samotná koncovka -i na sestri nesie význam príjemcu — netreba žiadne ďalšie slovíčko.
-
A tu je najdôležitejšie sloveso na zapamätanie — pomoći, pomôcť. V srbčine nepomáhaš niekoho, ale pomáhaš niekomu. Sloveso pomoći vyžaduje datív: Pomažem prijatelju. Prijatelj sa zmení na prijatelju — datív, nie akuzatív. Toto je nástraha, o ktorej ešte budeme hovoriť.
-
Pozrime sa na celé tvary na jednom mužskom a jednom ženskom mene, nech sa ti to vryje do hlavy. Brat dáva v datíve bratu, sestra dáva sestri, majka dáva majci — všimni si, ako k pred -i prechádza na c.
-
Datív sa neobjavuje len pri slovesách dávania. Prichádza aj po niektorých predložkách, najčastejšie prema a ka, ktoré znamenajú pohyb niečím smerom: Idem ka gradu. Grad sa zmení na gradu po predložke ka. Rovnako by bolo aj prema gradu.
-
Oplatí sa zapamätať si skupinu slovies, ktoré vždy vyžadujú datív. Sú to okrem iného: dati, reći, pisati, pomoći, verovati a zahvaliti. Pri každom z nich ide príjemca do datívu.
-
A teraz hlavná nástraha. Sloveso pomoći v srbčine vyžaduje datív, nie akuzatív. Preto je pomažem bratu, a nie pomažem brata. Ten, komu pomáhaš, je príjemca deja, takže ide do datívu.
-
Druhá nástraha sa týka ženského rodu. Pri podstatných menách na -ka prechádza spoluhláska k pred koncovkou -i na c. Majka nedáva majki, ale majci. Rovnako: ruka dáva ruci, devojka dáva devojci.
-
A posledný príklad, nech to všetko spojíme. Dva predmety v jednej vete: to, čo dávaš, v akuzatíve, ten, komu dávaš, v datíve. Dajem deci poklone. Poklone — akuzatív, to, čo dávaš; deci — datív, príjemcovia.
-
Zhrňme to. Datív je pád príjemcu a odpovedá na komu?. Mužský a stredný rod dostávajú -u, ženský na -a dostáva -i. Vyžadujú ho slovesá ako dati, reći a pomoći, ako aj predložky prema a ka. Zapamätaj si: pomažeš bratu, nie brata. Teraz vieš, komu mieri dej.