Otázky áno/nie v srbčine: da li a li

V srbčine sa zisťovacia otázka (áno/nie) tvorí dvoma štandardnými spôsobmi a oplatí sa ovládať oba. Prvý, najčastejší v bežnej reči, je dať «Da li» na začiatok normálnej vety bez ďalších zmien: «Da li govoriš srpski?» znamená «Hovoríš po srbsky?» a «Da li imaš vremena?» znamená «Máš čas?». Druhý spôsob je inverzia: najprv sloveso a hneď po ňom častica «li»: «Govoriš li srpski?» a «Imaš li vremena?». Táto forma znie o niečo formálnejšie alebo knižne, ale je úplne prirodzená. Jadro pravidla: «li» nikdy nemôže stáť na prvom mieste vo vete. Vždy stojí na druhej pozícii, teda hneď za slovesom. Najčastejšia chyba začiatočníkov je vysunúť «li» dopredu — «Li govoriš srpski?» je nesprávne, správne je «Govoriš li srpski?». So slovesom «byť» máš «Da li je ovo tvoje?» a krátku formu «Je li ovo tvoje?» vo význame «Je to tvoje?». V rýchlej reči sa «Je li» často sťahuje na «Je l'» (počuť aj «jel'»), takže «Je l' ovo tvoje?» je tá istá otázka v uvoľnenom tóne. Pre Slováka je tu užitočné jedno porovnanie: naša spojka «či» stojí na začiatku vety («Či hovoríš po srbsky?»), kým srbské «li» je presne naopak — na začiatku nestojí nikdy. Práve táto výmena miesta najčastejšie pletie tých, čo sa učia srbsky. Na začiatok používaj «Da li» — hodí sa takmer všade a znie prirodzene. Inverziu s «li» pridáš, keď budeš chcieť pôsobiť o čosi vybranejšie.